Dnes, 6. októbra, je medzinárodný deň vysoko citlivých ľudí a ja by som to rada využila ako príležitosť, povedať Vám o tom viac.

Označenie HSP je skratkou zo slov “Highly Sensitive Person” – čo v preklade znamená človek s vysokou citlivosťou alebo jednoducho hypersenzitivita.

HSP nie je žiadna diagnóza ani duševná choroba. Je to len povahová črta, ktorú má v súčasnosti (podľa najnovších výskumov) približne pätina populácie.

Ani ja som 30 rokov netušila, že niečo také existuje. No v jeden piatkový večer, vďaka podcastu Nevyhorení (epizóda č. 38 s názvom: Vysoko citliví ľudia sú málo pochopení, pričom sú prínosom pre každú spoločnosť) s pani terapeutkou Mgr. Alenou Wehle (IG: @jsem_citlivka), mi zrazu celý môj život do seba zapadol.

No a že to v dnešnom svete plného egoizmu a sebectva nemajú ľudia s HSP vôbec ľahké, by som Vám vedela rozprávať hodiny. Ale to si teraz nechám pre seba a pokúsim sa Vám priamo na sebe vysvetliť, čo to vlastne to HSP je a ako sa prejavuje. A že to nie je prekliatie, ale dar, Vám tým snáď ukážem tiež.

Ako sa u mňa prejavuje vysoká citlivosť?

1. Som citlivá duša, a veľmi ma dokáže zraniť a zasiahnuť (na veľmi dlho) akákoľvek zrada alebo škaredá poznámka.

2. Vždy riešim a analyzujem všetko do hĺbky, kým sa nedostanem ku podstate a nepochopím prečo.

3. Tak ako veľmi sa viem nadchnúť a radovať z akejkoľvek maličkosti, tak isto dokážem plakať pre hocičo. A plačem veľa. A nepomôže mi ak mi niekto povie že o nič nejde. Pretože v mojom citlivom svete ide o veľa a ja to len tak vypnúť nedokážem.

4. Vyhýbam sa hluku, davom ľudí a konfliktom, pretože ma to až neuveriteľne veľmi stresuje.

5. Ľudí okolo seba sa snažím harmonizovať, aby v skupinách vládla dobrá atmosféra bez konfliktov a ohovárania. Som srdciar a snažím sa držať kolektív pokope, nie ho rozdeľovať.

6. Empatiu považujem za základ hlbokých vzťahov. A tak ako ju viem ľuďom dávať ja, tak isto potrebujem empatiu od ľudí cítiť a prijímať.

7. Dokážem napojiť na pocity človeka vedľa mňa a prežívať ich ako svoje vlastné, čo ma často veľmi vyčerpáva.

8. Milujem detaily a maličkosti. Všímam si ich úplne všade. A som dosť veľký perfekcionista.

9. Keď už niekoho pustím do svojho bohatého vnútorného sveta, tak sa s ním snažím nadviazať hlboký vzťah, kde si veľmi všímam, čo ten človek potrebuje a čo by mu urobilo radosť. A nejde len o partnerský vzťah, ale aj o kamarátske vzťahy. Povrchné a falošné vzťahy ma ubíjajú a preto sa ich postupne zbavujem.

10. Tomu čo robím, sa maximálne venujem a nie som spokojná, kým to jednoducho nie je hotové a dokonalé.

11. Nemám rada súťaženie. Asi preto sa mi v športe (hlavne v tom kolektívnom) nikdy veľmi nedarilo a stálo ma to veľa síl. Jednoducho mi celý ten tlak a to pretekanie o to, kto je lepší, zväzovalo ruky aj nohy a nešlo to. Hlava to proste nedovolila.

12. Pracovať a bývať s inými ľuďmi v “chladnom” byte alebo kancelárii a v napätej atmosfére dokážem len krátko a veľmi ťažko. Oveľa radšej trávim čas vo svojej malej “kutici”, kde sú sviečky a kvety, krásne detaily a príjemná atmosféra, ktorú si tam sama vytvorím.

13. Som kreatívna a keď mi dáte dostatok času a priestoru pre seba, vymyslím a vyriešim hocijaký problém, no nemôžete to chcieť na počkanie, alebo ma pri tom stresovať, časovo obmedzovať, či stáť nado mnou. Vtedy to proste nejde.

14. Mám problém dotknúť sa nejakého cudzieho človeka, s ktorým nie som v žiadnom blízkom vzťahu. Nemám rada podávanie ruky s neznámym človekom, objatie, pusu na líce, ani nič tomu podobné. Príliš silná vôňa alebo zápach, mi je tiež veľmi nepríjemná.

15. Téma lásky, rešpektu, súcitu a odpustenia je pre mňa veľmi dôležitá. Bez tohto jednoducho žiť a existovať nemôžem. Ale také by vlastne mali byť všetky vzťahy, no nie?

16. Baví ma viesť hlboké a zmysluplné rozhovory, namiesto debát v štýle “aby reč nestála”.

17. Príroda je môj druhý domov. Je to zdroj mojej energie a v súlade s ňou musím žiť. Bez nej sa nezaobídem.

18. Naivná? Hm, takto by ma označilo asi veľa z Vás, ktorí ma poznáte osobne. Ale to nie je to správne slovo, pretože ja vidím svet oveľa reálnejšie, než všetci okolo mňa. Ja totižto počujem a vnímam naraz oveľa viac, než si myslíte, aj keď Vám to nahlas nepoviem.

19. Nie som ani introvert, čo som si možno kedysi o sebe myslela a ako by ma možno niektorí zaškatuľkovali. Som skôr ambivert (niečo medzi introvertom a extrovertom). Vôbec nie je vylúčené, že vysoko citliví ľudia nemôžu byť extrovertmi. Aj ja sa dokážem sa uvoľniť a vystúpiť aj pred ľuďmi, pri ktorých sa cítim bezpečne a pri ktorých viem, že ma neodsúdia za to, aká naozaj som. Ale tam, kde sa necítim bezpečne, sa radšej stiahnem do úzadia.

20. Moje telo je citlivejšie na podnety okolo mňa. Učím sa to však precítiť a vedieť ho správne používať, čo sa mi samo snaží naznačiť. A keďže všetko vnímam a cítim oveľa intenzívnejšie než bežní ľudia, cítim sa po celom dni veľmi unavená a vyčerpaná. Pravidelne si preto potrebujem dopriať odpočinok a vyhradiť čas len samej so sebou.

Cítite sa podobne, alebo ste sa našli v niektorých mojich bodoch?

Ak ste sa v týchto bodoch našli aj Vy, je veľmi pravdepodobné, že budete do skupiny vysoko citlivých ľudí patriť aj Vy. Odporúčam Vám, urobiť si test, ktorý nájdete na webe pani Mgr. Aleny Wehle. Vďaka tomu zistíte, či sú Vaše domnienky správne. No a potom Vám samozrejme odporúčam prečítať si jej blogy a knihu Citlivka, ktorá sa zrejme stane Vašou osobnou „bibliou“, tak ako sa stala pre mňa. :))

Naši českí susedia sú v tejto téme oveľa viac popredu než my na Slovensku, no verím, že sa k nim vďaka tomu postupne priblížime, aby sa to aj u nás dostalo čo najviac do povedomia ľudí. Prosím, rozprávajme a píšme o tom čoraz viac. Naozaj to má význam.

Moja rada pre Vás všetkých

Na záver odo mňa už len toľko, že ak sa s niekým rozprávate, pokúste sa k nemu byť milý, nezhadzovať a nesúdiť ho. Nikdy neviete, či aj on nie je vysoko citlivý človek. Jeho môže zasiahnuť a zraniť Vaša (pre Vás normálna) poznámka na týždne, mesiace, dokonca aj po rokoch si na to spomenie a rozmýšľa, prečo ste mu to vtedy asi povedali. A to Vám hovorím z vlastnej skúsenosti. Tak ako musíme brať ohľad na ľudí (napríklad) s autizmom, tak isto si ľudia s HSP vyžadujú viac pochopenia a empatie. Im naozaj nepomôže, ak sa im začnete vysmievať za všetko čo urobili, neurobili, alebo akí sú a prečo.

Pretože (nielen podľa mňa) sú práve toto ľudia, od ktorých by sa všetci egoisti a sebci mali veľa učiť. A náš svet by tak bol oveľa krajším a citlivejším miestom bez konfliktov a s oveľa hlbšími vzťahmi, v ktorom sú ľudia milí, chápaví, tolerantní a empatickí.

„Jemnosť a citlivosť, nie sú známkou slabosti a beznádeje, ale prejavom sily a odhodlania.“

Vaša krehká a citlivá blogerka, Peťka. :))